História
Vynález vysávača bol prevratnou udalosťou. Ľudia odnepamäti používali na upratovanie metly. Ak by sa v domácnostiach nezačalo objavovať čoraz viac textílii, možno by sme dodnes zostali pri metlách. Zvyšujúci sa počet kobercov a čalúnených sedačiek však udal jasný cieľ: treba nájsť rýchly a jednoduchý spôsob ako zbaviť bytový textil nečistôt.
Cesta k dnešným moderným vysávačom bola dlhá a náročná. Začalo sa u čajových vreciek, drevených pilín, pokračovalo sa cez mohutné vysávacie jednotky až k vysávačom, ktoré máme v našich domácnostiach dnes.
Kroniky uvádzajú, že ako prvý si dal patentovať vysávač v roku 1901 anglický konštruktér Huber Cecil Booth. Stal sa tak pôvodcom hromadného vstupu vysávačov do obyčajných domácností. Ako Booth prišiel na princíp fungovania vysávača? Hovorí sa, že sa šiel jedného dňa pozrieť na nástupište St. Pancras v Londýne, kde sa mal práve predvádzať nový spôsob čistenia vagónov.
Systém pomocou vzduchu odfukoval prach zo sedadiel a podláh. Výsledkom však miesto čistého vagónu bola len kopa rozvíreného prachu. Booth dospel k názoru, že oveľa efektívnejšie by bolo prach vysávať než ho len odfukovať. Keď sa vrátil domov, ihneď urobil pokus. Sklonil sa k podlahe, na ústa si priložil vreckovku a nasával vzduch. Na vreckovke sa mu zachytilo množstvo prachu a nečistôt. Princíp súčasného vysávača bol na svete.



